Niekoľko kacírskych poznámok k atmosfére nabitej náchylnosťou k predčasným voľbám z hľadiska princípu mravného, historického, ústavného.
Bývá neblahou v politice unáhlenost
T. G. M.
Áno.
Mocný Dych zla doľahol na krajinu zo zvesti, že novinárska práca mladého človeka zavraždeného i s priateľkou, sa bytostne týkala vlády. Vyvoláva dôvodné pocitové i rozumné pochybnosti o tom, že sa ohavný čin vyšetrí lege artis, tak ako sa má, počas vlády vlády, ktorej sa dotýka. Pre zmiernenie pochybností treba zmenu. Vlády. Čím skôr. Včera bolo neskoro. A výmenu osôb zodpovedných za vyšetrovanie od vlády závislých za osoby nezávislé od akejkoľvek vlády.
Áno, jedna osoba odstúpila z funkcie člena vlády z vlastného rozhodnutia… už … zase …„nová“ vláda, má byť ….?
Vláda nová personálne – s novými osobami však pochybnosti o dosiahnutí spravodlivosti nerozptýli, kým bude pod straníckou vládou bývalej (ešte stále súčasnej) vlády štátu. Bude to hľadiska straníckeho vláda nová len akože. „Nová.“
Na „radikálne „riešenie“, na postavenie, skutočne novej vlády, je naporúdzi šibrinkovanie akými inštitútom „predčasné voľby“. Tak pre mnohú verejnosť, pre politické strany. I ústavných činiteľov. Nevládne parlamentné strany, ktoré volajú po „predčasných voľbách“ sú pre vládne strany vďačným terčom na odvádzanie pozornosti od merita veci hojným kydaním špiny údajného zneužívania tragédie na „politické účely“. Hocako je vražda novinára… vec výsostne verejná, čiže vec politická.
Je však v mene dovolávania sa spravodlivosti dobré a spásonosné volať po výmene ústavodarného a zákonodarného zboru? Nie je to citovo prepiate, historicky krátkozraké, a ústavne „nevhodné“? Pomôže veci spravodlivosti inkorporovanie ďalších tzv. predčasných volieb do ústavného poriadku Slovenskej republiky?
Kde je istota, že z predčasných volieb vzíde vláda lepšia, že „občania zvolia…“ ? Nikde.
Je isté, že zákonodarná moc, čo z nich vzíde, sa stane zárukou objasnenia vraždy? Nie je.
Prečo? Nuž:
Z hľadiska spoločensko-emocionálneho
Aké je citové rozpoloženie más nás – pospolitého ľudu?
Dobre je známe vedno, že hlas námestí akokoľvek spravodlivo rozhorčený, nie je hlasom všetkého ľudu, že to nie je skutočný Vox Dei; že verejnosť nie je len tá verejnosť, čo stojí po námestiach po tisícoch „Za slušné Slovensko“.
Ale aj tá, čo smerúva na stranaMDŽoslavy, aj tá, čo si len tak, medzi sebou v miestnom obchode, či po autobusoch utrúsi, že „hentí oní… chcú predčasné voľby, lebo chcú vládnuť…“
(Koľkých nás tá hrozná udalosť viedla k osobnému uvedomeniu si, čo je to slušnosť – k „sebareflexii“?)
V mnohej mlčiacej väčšine, v nás, v „prostom národe“ populisticky odborne vypúšťané slová o hyenách, o prevrate za „sorošove“ peniaze… veru padajú na úrodnú pôdu dôverčivosti vo vládu, čo sa „posväcuje“ tým, že robí „pre ľudí“, „národ“, „sociálnodemokraticky“ „národne“… „slušne“. (Veď, ako inak, každá strana robí v populácii Homo sapiens pre ľudí? Či už dobre, či zle.) Slová „Takéto zneužívanie absolútne odsudzujeme a ĽS Naše Slovensko sa nikdy nepripojí k tým, ktorí si chcú na hroboch nevinných ľudí budovať svoju politickú kariéru.“ https://www.facebook.com/search/str/na%C5%A1e+slovensko/keywords_search – oslovuje môj bazálny ekonomický inštinkt ĽS Naše Slovensko – veď, to dá rozum, že kariéra znamená peniaze, a budí pocit hnusu vytĺkania prospechu z nešťastia. Tak i http://zemavek.sk/video-knaz-kuffa-kaze-o-falosnych-protestoch-na-slovensku/, či www.hlavnespravy.sk/protivladne-protesty-za-slusne-slovensko-oficialne-podporuje-140-mimovladnych-organizacii-vratane-nadacie-otvorenej-spolocnosti-duhoveho-prideu-iniciativy-inakost/1347180 tiež zapôsobí na cítenie…
Sú, ako vždy, i takí ľudia, čo, slovami jedného poslanca slovutného mena o námestiach novembra ´89-eho, „sedia doma a čakajú, ako sa to vyvrbí“.
Cítim teda smútok a závan populizmu, krátkej pamäte historickej, neprezieravosti, žiaľ i ústavnoprávnej neuvedomelosti pri počutí volania po predčasných voľbách z úst práve tých zákonodarcov, ktorých si vážim.
Lebo tým vo verejnosti znižujú váhu argumentov, ktoré predkladajú na zmenu vlády.
Z hľadiska skúsenostného, historia magistra vitae – o výsledkoch
Radšej hamovať ako banovať
V predčasných voľbách v r. 1994 ktoré sa uskutočnili „proti HZDS“ na nátlak SDĽ (aktívni politici z tých čias sú: Robert Fico (vtedy SDĽ, dnes Smer), Jaroslav Paška (SNS) zvíťazilo HZDS; mimochodom, HZDS vyhralo aj voľby pred 20-imi rokmi, v r. 1998, ktorým predchádzala rozsiahla kampaň Občianska kampaň na motivovanie ísť voliť. Mnohí bývalí „HZDS pozitív“ občania, ako sa vravievalo, našli kontinuitu ich volebného mentálneho nastavenia v Smere A „oživotvorená“, „uslušnená“ SNS sa stala vládnou – znova priťahuje… po trúsení peniazmi podfarbených rečí… o „neštandardných“ stranách a volaní po tzv. štandardností, teda po „poriadku“. I spomienky na koniec Radičovej vlády sú ešte dosť čerstvé, a to tomu, kto „za to môže“ na popularite „nepridá“. Ešte „niečo“, z Rumunska: „Koncom roka 2016 prišli parlamentné voľby a ich výsledok mnohých prekvapil. Znovu vyhrala Socialistická strana Rumunska, namočená v mnohých škandáloch, a získala ešte viac kresiel ako v predchádzajúcich voľbách. Viedol ju Liviu Dragnea, politik odsúdený zo zneužitia právomocí.“ https://dennikn.sk/1060382/organizator-uspesnych-protestov-v-rumunsku-zmena-nikdy-nepride-sama-musite-sa-zapojit/
Veru, predčasné voľby nie sú istotou prospechu tým, čo sa nimi oháňajú. Ale môžu priniesť rozčarovanie. A, neobjasnenie… Neučinenie spravodlivosti za dosť; predčasné voľby vôbec nie sú zárukou skutočne novej vlády. Cesta do pekla nevyšetrenia ohavnej vraždy môže byť vydláždená dobrým úmyslom dať občanom rozhodnúť v predčasných voľbách či, chcú aby im vládli súčasné vládne strany.
Historia magistra vitae – o predčasnosti volieb
Nuž, tak sa stalo, že takzvané predčasné voľby tento štát dostal, takpovediac do vienka – ešte za federácie. Už prvé slobodné voľby, t. j. voľby po zrušení vedúcej úlohy komunistickej strany a vzniku viacerých strán, v 90-om minulého storočia boli totiž „predčasné“. Potom, po rozdelení – v, už spomenutom, 1994-om a 2006-om. A v 2012-om. A stali sa tak, na žiaľ pre „mladé“ Slovensko (lebo veď „A čo je mladosť? Dvadsať päť rokov?“ napísal v 1884-om Andrej Braxatoris), „normálom“ až do tej miery, že sa z tohto nenormálneho „normálu“, z tejto, pre demokraciu patologickej anomálie, kľuje tradícia. Tradícia protiústavnosti „predčasných volieb“.
Z hľadiska konštitucionálneho
Brať „predčasné voľby“ do úst volenými činiteľmi sa stalo priam, prepytujem, folklórom.
Voľby vyvolané „samorozpustením“ NR SR sa stali zvykovým inštitútom. Taká je, právnickou rečou povedané, ústavnoprávna aplikačná prax – ignorovania Ústavy v ústavnom práve na čas poslaneckého mandátu.
Spočíva, tá prax, v tom, že „sa“ príjme ústavný zákon o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým (prvým jeho ustanovením) parlament rozpúšťa sám seba ku dňu volieb a jedným dychom (druhým ustanovením) stanovuje deň volieb. Bez odvolania sa na ktorékoľvek ustanovenie ústavy. Napr. ústavný zákon č. 330/2011 Z. z.; po „páde“ vlády Ivety Radičovej, pre poriadok vecí podávam doslovne:
„330 ÚSTAVNÝ ZÁKON z 13. októbra 2011 o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone: Čl. 1 (1) Volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky zvolenej v roku 2010 sa skončí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. (2) Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa vykonajú 10. marca 2012. Čl. 2 Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Ivan Gašparovič v. r. Richard Sulík v. r. Iveta Radičová v. r.“ (Takýmito zákonmi, je ústavný poriadok Slovenskej republiky zaplienený, ak dobre rátam, trojmo.)
Ach, kohože napadlo, spýtať sa Ústavy?! Ja, však, som tam právo NR SR na rozpustenie samej seba nenašiel. Každá poslankyňa je volená a každý poslanec je volený na štyri roky. Nie je tam napísané, že najviac na štyri roky.
Snaha poslanca o skrátenie volebného obdobia počas neho, toť dehonestácia vlastného mandátu. Je to prejav neúcty nielen k ústave ale, nota bene, k voličom, ktorí mu dali na štyri roky poverenie na vykonávanie svojej (ich/našej) štátnej moci. Ústava dáva poslancovi na štyri roky právo vykonávať zastupovanie občanov, a to osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia, bez poslúchania príkazov, čiže slobodne. A nám, občanom dáva povinnosť ich tam 4 roky „trpieť“ aby mali 4 roky čas „ukázať, čo dokážu“.
Iste, každý nositeľ mandátu má právo sa ho vzdať, avšak osobne, sám za seba. Nemá právo podieľať sa hlasovaním na odobratie štvorročného mandátu jeho skrátením ktorejkoľvek inej osobe!
Z ústavného hľadiska je ústavnoprávny stav spôsobený prijatím ústavného zákona o „predčasných voľbách“ planý. Samorozpustenie ústavodarného a zákonodarného orgánu totiž nie je vlastné Ústave Slovenskej republiky. Ak mi niekto ukáže v ústave ustanovenie, ktoré to umožňuje, úprimne poprosím jeho, či ju o ospravedlnenie.
V slobode mandátu má poslanec právo hlasovať za zmenu (a doplnenie) samotnej ústavy.
Má však právo przniť ústavný poriadok (pozostávajúci z ústavy a ústavných zákonov) hlasovaním za prijatie návrhu ústavného zákona, ktorý nie je súlade sústavou? Nie!
Má teda právo hlasovať za zákon, ktorý je v nesúlade sústavou tým, že je v rozpore s článkom 73 odsekom 1, kde sú zreteľne napísane „štyri roky“? Nie.
Má právo hlasovať za ústavný zákon, ktorým sa počas plynúceho ustanoveného volebného obdobia toto volebné obdobie skracuje, má právo hlasovaním zavádzať do ústavného poriadku protichodné ustanovenia? Nie! Isteže, píšem o práve morálnom, nie formálnom.
Právo každého poslanca vykonávať mandát štyri roky nie je odňateľné Národnou radou Slovenskej republiky! Predčasné voľby vyvolané samorozpustením parlamentu nie sú ústavným inštitútom Slovenskej republiky. Volanie po predčasných voľbách nie je z hľadiska princípu ústavného legitímne!
[Vážený ústavodarný zbor, ruku na srdce: Ktoráže, ktorýže z Vás hlasuje za samorozpustenie bez toho, aby aspoň v kútiku duše neprechovával túžbu zasadnúť znova? Pravda vo väčšej straníckej sile, v duchu repliky z filmu Limonádový Joe: „Já se vrátím Dougu Badmane a se mnou přijde i zákon“.]
historia magistra vitae – z blízkeho zahraničia
Nielen ústavní právnici si iste pamätajú na pamätný nález ústavného súdu Českej republiky, ktorým, na základe ústavnej sťažnosti poslanca vyriekol, že:
„I. Ústavní zákon“… „o zkrácení“… „volebního období Poslanecké sněmovny, se zrušuje…“
„II. Rozhodnutí prezidenta republiky č. “… „o vyhlášení voleb do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky, kontrasignované předsedou vlády, pozbývá platnosti současně s ústavním zákonem č….“ Prečo? Pre čo? Veľmi stručne, a veľmi obrazne (Omnis exempla claudicat – všetky príklady krívajú): Pre nesúlad s ústavou pre „zmenu pravidiel počas hry“. Veď si len predstavme, čo by povedali diváci a poniektorí hráči, keby sa väčšina hráčov dohodla, že druhý polčas nebude. Že, však si ešte možno zahráme. Ak sa diváci dohodnú…
Pavol Bakoš
Celá debata | RSS tejto debaty