Pavol Bakoš

Vari nikto sa nepozastavuje nad tým, prečo sa v ústave a v zákonoch píše, že

tá istá osoba môže byť zvolená najviac vo dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach

za

za prezidenta, predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu, za predsedu Súdnej rady, za člena Súdnej rady, za verejného ochrancu práv;

že

že tá istá osoba nemôže byť opakovane zvolená za špeciálneho prokurátora, či vymenovaná najviac na dve funkčné obdobia za guvernéra a za viceguvernéra Národnej banky Slovenska za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; rovnako, že tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora, že sudcovia ústavného súdu sú vymenovaní na dvanásť rokov.

Dôvod časového obmedzenia práva výkonu uvedených funkcií vari netreba bližšie vysvetľovať.

Ide o uplatnenie princípu bŕzd a rovnováh (angl. checks and balances, fr. freins et contrepoids) v deľbe moci ako podstatného znaku (atribútu) demokratickosti spoločnosti (republiky). Týka sa osôb, ktoré majú významné právomoci, či postavenie v správe verejných vecí na úrovni správy štátu. Sú to ústavné a zákonné brzdiace opatrenia na to, aby vo  vysokých funkciách nemohli posilniť osobnú moc.

Ústavodarca a zákonodarca však nezaložil časovú uzdu právu opakovaného zvolenia takmer 3000-com osobám, ktoré majú rozhodujúce postavenie v správe verejných vecí na dvoch úrovniach (leveloch) územnej samosprávy. Osobám, ktoré, okrem iného, zastupujú tú-ktorú územnosprávnu jednotku (obec, mesto, župu) navonok, rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v stanovenej oblasti verejnej správy, osobám ktoré sú predstaviteľmi, štatutárnymi orgánmi a najvyššími výkonnými orgánmi obcí (vrátane miest) vyšších územných celkov/samosprávnych krajov (žúp). Áno, osobám zvoleným za starostov, (vrátane primátorov) a za ôsmich predsedov vyšších územných celkov. (A za „ich“ hlavných kontrolórov.)

Ba, snaha bola

26. októbra 1990 sa vtedajšia Slovenská národná rada sa uzniesla na kratučkom zákone č. 471/1990 Zb., ktorého § 2 ods. 2 znel: „Starosta obce môže byť zvolený najviac v dvoch za sebou idúcich volebných obdobiach.“

Zákon mal však život podenky. Ani nestihol „vstúpiť do života“, už ho ledva po štyroch rokoch účinnosti 25. augusta 1994, článkom III. zákona č. 252/1994 Z. z. (novelou zákona o obecnom zriadení) uložil zákonodarca na smetisko slovenského právneho poriadku.

Medzi tým ho odignorovala Slovenská národná rada, keď sa 1. septembra 1992 stala aj ústavodarcom a do štvrtej hlavy článku 64 ústavy (Územná samospráva)

vložila niektoré ustanovenia takmer doslova opísané z bezprostredne súvisiaceho zákona o obecnom zriadení. Už prvé znenie ústavy ustanovovalo časové limity možnosti výkonu niektorých funkcií (prezident, sudcovia ústavného súdu), no na starostov „sa“ nepamätalo. Pritom v rukách starostu sa na obecnej úrovni spája funkcia prezidenta, predsedu vlády a predsedu parlamentu – okrem práva hlasovať.

Ani pri tzv. veľkej novele ústavy vykonanej ústavným zákonom  90/2001 Z. z., kde boli už pridané volebné obdobia orgánov obce a zústavnené aj župy, si ústavodarca už ako Národná rada Slovenskej republiky na časové limity možnosti voľby za  richtárov a županov tej istej persóny nespomenula. Tobôž už nie v zákone 302/2001 Z. z. zo 4. júla 2001 o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch)…

Nájde sa vôľa dostať do ústavy jednu „revitalizačnú“ vetu? Znenia približne: „Tá istá osoba môže byť zvolená za starostu a predsedu vyššieho územného celku najviac vo dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.“

Že sa nepatrí sa ústavu otvárať pre takú „drobnosť“/malichernosť? Možno stačí zákon.